č?udia odpradávna bojovali s prírodnými živlami a ich prvkami. Neskrotený oheň a voda boli nepriateľom. Bolo ich treba skrotiť. Kremnický banský revír postupne odvodňovali tri štôlne - dedič?né.

Ústie 1. dedič?nej štôlne - Hornej dedič?nej štôlne (Mestská dedič?ná štôlňa) sa nachádza v hornej č?asti mesta Kremnica - na Ulici J. Horvátha, pri dome č?. 887/4. Dč?žka štôlne je 4 280 m a bola razená ruč?ne - želiezkom a kladivkom s elipsovitým profilom, v dolnej č?asti sa nachádza vodný kanál.                                  

Ústie 2. dedič?nej štôlne - Hlbokej dedič?nej štôlne (Hornovestská dedič?ná štôlňa) sa nachádza severovýchodne od obce Horná Ves, pri hlavnej ceste. Štôlňa sa zač?ala raziť 2.10.1519 a s prestávkami sa razila do roku 1613. Dč?žka štôlne - 7 050  m a tiež bola razená ruč?ne. Intenzívne práce i s prestávkami trvali 94 rokov.       

Ústie najmladšej, najhlbšie položenej a najdlhšej dedič?nej štôlne - 3. dedič?nej štôlne Hlavnej dedič?nej štôlne (Svätokrížska dedič?ná štôlňa) sa nachádza až pri Žiari nad Hronom - pri Hrone, v nadmorskej výške 255, 7  m n. m. Prvý návrh riešenia bol predložený roku 1821.Razila sa s niekoľkými prerušeniami až do roku 1941. Na trase bolo vyhč?bených niekoľko zvislých banských diel - vetrací komín (nachádza sa v Starej Kremnič?ke) a šachty I. až IV.

      Dňa 13.6 1899 bola celá štôlňa od ústia po šachtu č?. IV. pripravená na odvedenie banskej vody (dč?žka 11km). Celková dč?žka Hlavnej dedič?nej štôlne v smere po šachtu Anna je 15 481 m, na jej úrovni bolo vyrazených 9  461  m chodieb a prekopov. Profil štôlne je elipsa rôznych parametrov, výstuž je prevažne betónová, úseky bez výstuže majú strop zabezpeč?ený svorníkmi.

V južnej č?asti pod mestom Kremnica sa nachádza IV. šachta. V súč?asnosti jediná funkč?ná šachta č?. IV. so strojovňou slúži ako dopravná pre vstup do podzemnej vodnej elektrárne, v hč?bke 245  m. Elektráreň bola spustená v roku 1921.

V meste, na Ulici Jula Horvátha č?. 890/10, sa nachádza šachta Ferdinand so strojovňou. V podkladoch je zakreslená v roku 1826, aktívne sa spomína až do roku 1932. Patrila spojenému ťažiarstvu Zigmuns - Juraj. Šachta je hlboká 160 m, v roku 1877 bol na nej namontovaný 1.ležatý parný ťažný stroj, ktorý nahradil konské gáple. Spojovacím prekopom bola spojená so šachtou František - nachádzajúcou sa v meste.

Severozápadne nad mestom, východne pod prepadliskom Šturec vidieť dominantu areálu šachty č?udovíka , Banská cesta č?. 803/27 - ťažnú vežu. Na mieste šachty č?udovíka existovala šachta už skôr. V roku 1634 sa spomína ako tzv. závalové dobývky. V roku 1892 - 94 sa na šachte č?udovíka postavil prvý elektrický ťažný stroj v Kremnici, elektrický prúd dodávaný z 1. hydroelektrálne v Novej Doline.

V severozápadnej č?asti sa nachádzajú ešte pozostatky po niektorých banských dielach, č?i už po štôlňach alebo šachtách. V prepadlisku Šturec je to napr. štôlňa Václav - juh, Václav stred, Šturec Šľak, nad prepadliskom - šachta Mikuláš a šachta Klinger. Nad Banskou cestou je to štôlňa Václav sever a mestská šachta Leopold.

Významné sú tri kamenné pamätníky návštevy: Františka Lotrinského, jeho syna palatína Jozefa a Jozefa II. Pri kaplnke Panny Márie je to objekt tzv. klopač?ky (Banská cesta č?. 45,47/810 ) a terénna priehlbina po šachte Panny Márie Pomocnice.

Na Kremnických Baniach, pri hlavnej ceste sa nachádza Anna šachta, hlboká 439,2 m. Je najhlbšou šachtou, spojenou so všetkými dedič?nými odvodňovacími štôlňami.

Turč?ekovský vodovod - najvýznamnejšie vodné dielo stredovekej Kremnice, bol vybudovaný pravdepodobne v roku 1496 - 1507. Princípom je zachytenie vôd povodia Turca a prevedenie ich cez Kremnické Bane do povodia Hrona. Voda sa stároč?ia používala na pohon mechanizmov pri spracovaní rudy v stupách a hutách. Celková dč?žka prívodného vodovodu od prameňa (Studená dolina) až po vyústenie do vodnej akumulač?nej nádrže na Revolte prvého stupňa elektrárne je 17 411 m a má prevýšenie 62 m. Celá trasa až po Hron je dlhá 34  405 m . Na trase Turč?ekovského vodovodu je 9 štôlní, dve akumulač?né nádrže vody, usadzovacia a vyrovnávacia nádrž, tri stupne vodných elektrární a šachta s hč?bkou 245  m.

Gorgeiho tunel na Skalke- samotné dielo nie je technicky príliš zaujímavé, ale je zaujímavé množstvom historických udalostí, ktoré sa okolo neho odohrali. Táto 30 metrová štôlňa prekopaná cez hrebeň pohoria  sa spomína už v 14.storoč?í ako najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Predpokladá sa, že tunel (v slovenč?ine sa mu hovorilo „jask“) vybudovala Thurzovsko- Fuggerovská spoloč?nosť na prepravu medi a striebra z Tajova do Kremnice. Veľmi č?asto  bol tiež využívaný pútnikmi na Staré Hory. 28. júla 1764 prešiel tunelom rakúsko-uhorský cisár Jozef II so svojím bratom Leopoldom. V roku 1849 tadiaľto ustúpilo z Kremnice Gorgeiho vojsko a po prechode tunel zasypali. Významnú úlohu hral tunel poč?as  II svetovej vojny, kedy po opätovnom spriechodnení 5.októbra 1944 , deň pred vstupom nemeckých vojsk do Kremnice, previezli partizáni  cez tunel zlatý poklad zo Štátnej mincovne do úschovy Slovenskej národnej banky. Neskoršie sa tunel postupne samovoľne zasypal a až v roku 1997 bol zase spriechodnený. Dnes sa táto cesta zo Skalky smerom do Banskej Bystrice volá Zlatá cesta, hoci sa možno viac využívala na prepravu medi a  striebra. 

K č?alším významným technickým pamiatkam patrí napríklad umelé jazero Teich nad železnič?nou stanicou, z ktorého cez potrubie napúšťali  vodu do parných rušňov. Známe je aj umelé jazero na Veterníku, ktoré sa využíva na kúpanie, ale hlavne na chov a športový lov rýb.